Dudince patria k najmladším slovenským kúpeľným mestám. Nachádzajú sa v južnej časti stredného Slovenska. V nadmorskej výške 140 m n.m., na upätí Krupinskej kotliny v okrese Krupina v trojuholníku Bratislava, Banská Bystrica, Budapešť. V čistom životnom prostredí bez exhalátov priemyslu. Mesto sa skladá z troch častí. Najznámejšia je kúpeľná časť s hotelmi a kúpeľnými domami. Druhú časť mesta tvorí klasická mestská zástavba. Tretia časť – Merovce leží za kúpeľnou časťou a je typickou obytnou zónou. Dobrá poloha a teplá stabilná klíma vytvárajú ideálne podmienky pre príjemný oddych. Podnebím patria medzi oblasti s typickou nížnoteplou klímou, s najväčším počtom slnečných dní v roku v Slovenskej republike. Sú ideálne miesto na rehabilitáciu a relaxáciu.

História kúpeľov:

Kúpele Dudince sú významnou archeologickou lokalitou, kde rôzne nálezy od neolitu, cez mladšiu dobu kamennú, slovanské a veľkomoravské obdobie z 9. až 11. storočia svedčia o ich trvalom a historickom osídlení. Dudince sa často spomínajú aj v súvislosti s tzv. rímskymi kúpeľami, ktorých názov sa odvodzuje od nálezov rímskej keramiky a mincí z obdobia cisára Nera a cisára Antónia Pia v okolí Dudiniec.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1284, kde sa kúpele Dudince prvýkrát spomínajú ako „Dyud“. Ich pomenovanie poukazuje na to, že bolo asi odvodené od mena „Duda“, čo bol pravdepodobne majiteľ majetkov v ich okolí.

Hoci účinky dudinskej liečivej minerálnej vody sú známe údajne už z čias pobytu Rimanov na našom území, z pohľadu rozvoja komplexnej kúpeľnej starostlivosti kúpele Dudince označujeme za „najmladšie kúpeľné mesto na Slovensku“. Zachovali sa aj údaje z roku 1301, v ktorých sa už opisuje využitie minerálnych vôd aj na hospodárske účely.

Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy. Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom. Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, no aj ako stolová voda, predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky. Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ slúžil jeho rodine a jeho priateľom, zanikol v r. 1935. V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň zvaný Smradľavý neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný. Tento prvý kúpeľ v západnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertína pri východnom úpätí kúpeľnej kopy. Po Filipovi Gutmannovi, od r. 1916, bol nájomcom prameňov i kúpeľa Koloman Brázzay z Budapešti. K.Brázzay na jar r.1918 urobil vrt v dnešnom kúpeľnom bazéne, ktorý nazval Veľký kúpeľný. K.Brázzay obhospodaroval pramene a kúpeľ aj po vzniku Československej republiky až do roku 1921 prostredníctvom správcov. Keď nájom prestal vynášať, v roku 1921 všetky nájomné práva, ktoré mal na 51 rokov od grófa H. Oberndorffa, odovzdal Júliusovi Unterbergerovi, obchodníkovi zo Šiah. Tento bol nájomcom prameňov i kúpeľov až do 2.novembra 1938, do tzv. „viedenskej arbitráže", kedy Dudince zostali na Slovensku a Šahy pripadli Maďarsku.

Napriek známym vlastnostiam dudinských vôd rozvoj kúpeľov v 19. storočí nenastal. Šľachtická rodina Koháryovcov tu v tomto storočí postavila prvé malé jednoduché budovy a bazén. Kúpele mali len lokálny význam a liečenie malo sezónny ambulantný charakter.

K zásadnému obratu v hodnotení Dudiniec a v názoroch na ich vybudovanie došlo až po druhej svetovej vojne. V rámci nových trendov československý štát pristúpil aj k usporiadaniu kúpeľníctva na Slovensku. Kúpele Dudince sa postavili, ako sa hovorí „na zelenej lúke".

Po veľmi dobrých hydrologických výsledkoch a výskumoch minerálnych prameňov sa v roku 1960 začalo s výstavbou liečebných domov.

Z obdobia Rimanov sa v Dudinciach nachádza 32 kamenných rímskych bazénikov. Pekné prírodné prostredie, stála teplá klíma a vynikajúce účinky liečivej vody umocňujú význam Dudiniec pre zdravie človeka. Dudinská voda má teplotu 28,5 stupňa C a obsahuje šesť rozhodujúcich minerálnych prvkov, blahodárne pôsobiacich na organizmus človeka. Pomáha liečiť pohybový aparát, srdcovo-cievny systém, reumatické ochorenia, vysoký tlak, kožné a ženské choroby. Má blahodárny vplyv na zažívací systém.